Kto je chránený oznamovateľ? Mýty a fakty o whistleblowingu na pracovisku

Pojem whistleblowing, alebo ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti, je v našom pracovnom prostredí stále pomerne novou témou. Sú s ním spojené mnohé nejasnosti, mýty a fakty, ktoré v zamestnávateľoch, či už ide o firmy, školy alebo obecné úrady, často vyvolávajú neistotu a obavy. Správne pochopenie toho, kto je chránený oznamovateľ a prečo je zavedenie interného systému pre organizáciu prínosom, je však kľúčové nielen pre splnenie zákonnej povinnosti, ale aj pre budovanie zdravej a transparentnej firemnej kultúry.

1. Mýtus: Každý nespokojný zamestnanec je whistleblower

Mnoho manažérov sa obáva, že zavedením systému na ochranu oznamovateľov sa spustí lavína sťažností na kolegov, nízky plat alebo kvalitu kávy v kuchynke. Toto je najčastejší omyl. Zákon presne definuje, čo sa považuje za oznam v zmysle whistleblowingu.

Fakt: Chráneným oznamovateľom sa stáva osoba, ktorá v dobrej viere nahlási informácie o závažnej protispoločenskej činnosti. Medzi ne patrí napríklad korupcia, poškodzovanie finančných záujmov EÚ, trestné činy alebo správne delikty s vysokou sadzbou pokuty. Bežné pracovnoprávne sťažnosti alebo medziľudské konflikty pod túto ochranu nespadajú.

2. Mýtus: Whistleblowing znamená okamžite kontaktovať médiá alebo políciu

Verejnosť si často predstavuje whistleblowera ako hrdinu, ktorý vynesie citlivé informácie na svetlo sveta prostredníctvom médií. Hoci aj toto je jedna z foriem oznámenia, zákon primárne podporuje iný, oveľa konštruktívnejší prístup.

Fakt: Zákon o ochrane oznamovateľov kladie dôraz na využitie interných kanálov. To znamená, že zamestnanec by mal svoje podozrenie v prvom rade nahlásiť prostredníctvom bezpečného interného systému, ktorý je zamestnávateľ povinný vytvoriť. Tento postup dáva organizácii šancu preveriť podnet diskrétne, napraviť pochybenie a predísť tak väčším škodám.

3. Mýtus: Je lepšie o problémoch nevedieť, zbytočne to robí starosti

Niektorí vedúci pracovníci môžu zastávať postoj, že čím menej toho vedia, tým lepšie. Obávajú sa, že zavedenie nahlasovacieho systému im len pridá prácu a starosti s riešením nepríjemných problémov.

Fakt: Tento prístup je extrémne krátkozraký. Funkčný whistleblowing systém je pre organizáciu mimoriadne cenným nástrojom pre risk manažment. Umožňuje odhaliť podvody, neefektívne hospodárenie či bezpečnostné riziká v počiatočnom štádiu, skôr než prerastú do finančných strát alebo poškodenia reputácie. Je to prejav zodpovednosti a buduje dôveryhodnosť v očiach zamestnancov aj verejnosti.

4. Mýtus: Ochrana je automatická a platí pre každé jedno oznámenie

Zamestnanci sa môžu mylne domnievať, že akékoľvek oznámenie im automaticky zaručí status chránenej osoby. Na druhej strane, zamestnávatelia sa môžu báť, že systém budú zneužívať problémoví pracovníci.

Fakt: Ochrana nie je bezpodmienečná. Kľúčovou podmienkou je, aby oznamovateľ konal v dobrej viere. To znamená, že musí mať opodstatnené dôvody domnievať sa, že jeho informácie sú pravdivé. Oznámenie nesmie byť vedomým klamstvom alebo snahou niekoho poškodiť. Posúdenie týchto skutočností je úlohou zodpovednej osoby, ktorá musí každý podnet preveriť nestranne a profesionálne.

5. Mýtus: Hlavným cieľom je potrestať vinníka

Pri slove whistleblowing sa mnohým vynorí predstava vyšetrovania a trestania konkrétnych ľudí. Hoci odhalenie a potrestanie páchateľa môže byť jedným z výsledkov, primárny cieľ zákona je iný.

Fakt: Absolútnou prioritou zákona je ochrana oznamovateľa. Zákon garantuje, že voči osobe, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie, nesmie byť urobený žiadny odvetný krok. Tzv. odveta (napríklad výpoveď, preradenie na nižšiu pozíciu, zníženie platu) je prísne zakázaná. Cieľom je vytvoriť bezpečné prostredie, kde sa ľudia neboja upozorniť na nekalé praktiky.

Zavedenie a správa funkčného whistleblowing systému si vyžaduje odbornosť, čas a absolútnu nestrannosť. Pre mnohé organizácie, ktoré nemajú dostatočné personálne kapacity, môže byť zabezpečenie tohto procesu interne veľkou výzvou a rizikom.

Práve preto je najefektívnejším a najbezpečnejším riešením zveriť túto agendu externému partnerovi. Profesionálna služba vám zaručí nielen súlad so zákonom, ale aj nezávislé a odborné preverenie každého podnetu. Investícia do externého systému je investíciou do vašej právnej istoty, dobrej povesti a zdravého fungovania vašej organizácie – https://ouzalohaold.naby.sk/whistleblowing/ 

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.



    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.